- Alchymista.jpg (18.52 KiB) Zobrazeno 23397 krát
Symbolický príbeh putovania andalúzskeho pastiera Santiaga za pokladom do Egypta (autor sám rok predtým cestu do Egypta absolvoval).
Prostredníctvom symbolického jazyka alchýmie sa Paulo Coelho snaží sprostredkovať poznanie, v čom spočíva podstata šťastia i to, že poslaním každého človeka je ísť po stopách znamení za svojím Osobným príbehom. Alchymista bol preložených do 42 jazykov sveta. V 27 krajinách svetra sa permanentne udržiava na prvom mieste v rebríčkoch predávanosti, pričom za desať rokov bolo z neho predaných viac ako 10 miliónov exemplárov.
Ukážka:
Na druhý deň sa chlapec vrátil ku studni a čakal na dievča. Na svoje veľké prekvapenie tam našiel Angličana, ako sa po prvýkrát pozerá do púšte.
- Čakal som popoludní i večer, - povedal Angličan. - Prišiel spolu s prvými hviezdami. Porozprával som mu, čo hľadám. Vtedy sa ma spýtal, či sa mi už podarilo premeniť olovo na zlato. Odpovedal som, že práve to sa chcem naučiť.
- A on mi povedal, aby som sa o to pokúsil. Len to mi povedal: "Choďte a skúšajte." Santiago mlčal. Angličan toľko cestoval len preto, aby si vypočul to, čo už vedel. A vtedy si spomenul, že aj on dal šesť svojich oviec starému kráľovi z toho istého dôvodu.
- Tak sa teda o to pokúšajte, - povedal Angličanovi.
- Presne to urobím. A začnem hneď teraz.
Chvíľu po tom, ako odišiel Angličan, prišla Fátima s džbánom po vodu.
- Prišiel som ti povedať niečo veľmi jednoduché, - povedal Santiago. - Chcem, aby si sa stala mojou ženou. Ľúbim ťa.
Dievčine sa vyliala voda z džbánu.
- Budem tu na teba čakať každý deň. Prešiel som púšťou hľadajúc poklad, ktorý sa má nachádzať neďaleko pyramíd. Preto bola vojna pre mňa prekliatím. Teraz je dobrodením, lebo môžem byť pri tebe.
- Vojna sa jedného dňa skončí, - povedala dievčina.
Santiago sa zahľadel na datľovníky v oáze. Bol pastierom. A tu je veľa oviec. Fátima bola pre neho dôležitejšia ako poklad.
- Bojovníci hľadajú svoje poklady, - povedala, ako keby vedela, na čo chlapec práve myslí. - A ženy z oázy sú hrdé na svojich bojovníkov. Potom opäť naplnila džbán vodou a odišla.
Každý deň chodil Santiago ku studni a čakal na Fátimu. Rozprával jej o svojom pastierskom živote, o starom kráľovi i o obchode so sklom. Spriatelili sa a okrem pätnástich minút strávených s ňou sa Santiagovi zvyšok dňa neznesiteľne vliekol. Keď boli v oáze asi mesiac, vodca karavány zvolal všetkých na poradu.
- Nevieme, kedy sa vojna skončí, takže nemôžeme pokračovať v ceste, - povedal. Boje budú trvať asi dlho, možno celé roky. Na obidvoch stranách sú silní a udatní bojovníci a je pre nich cťou bojovať v jednom i druhom vojsku. Nejde o vojnu medzi dobrými a zlými. Je to vojna medzi silami, ktoré bojujú o tú istú moc, a keď takáto vojna vypukne, zvykne trvať dlhšie ako ostatné, - pretože Alah je na obidvoch stranách.
Ľudia sa rozišli. Santiago sa aj v to popoludnie stretol s Fátimou a porozprával jej o zhromaždení.
- Na druhý deň po našom prvom stretnutí si mi hovoril o láske. Potom si ma naučil krásne veci, ako napríklad Reč a Dušu sveta. Vďaka tomu som sa postupne stala súčasťou teba.
Chlapec počúval jej hlas a zdal sa mu krajší ako šum vetra v lístí datľovníkov.
- Už veľmi dávno som bol tu, pri tejto studni a čakal som ťa. Nedokážem si spomenúť na svoju minulosť, na Tradíciu, na spôsob, akým muži očakávajú ženy a ako sa správajú k ženám púšte. Od detstva som sníval, že púšť ma obdarí tým najkrajším darom v mojom živote. A ten dar som napokon dostal, si ním ty. - Santiago sa chcel dotknúť jej ruky. - Rozprával si mi o snoch, o starom kráľovi, o poklade. Hovoril si mi aj o znameniach. A ja sa preto nebojím ničoho, pretože práve tieto znamenia ťa priviedli ku mne. A tak som súčasťou tvojho sna, tvojho Osobného príbehu, ako tomu hovoríš ty.
Preto chcem, aby si pokračoval v smere, akým si sa pustil. Ak budeš musieť vyčkať koniec vojny, výborne. Ak však budeš musieť odísť skôr, choď tam, kam ti káže tvoj príbeh. Vietor síce mení duny, púšť je však stále rovnaká. A tak to bude aj s našou láskou.
- Maktub, - povedala. - Ak som súčasťou tvojho Príbehu, jedného dňa sa iste vrátiš.
Po tomto stretnutí s Fátimou sa Santiaga zmocnil smútok. Spomenul si na mnohých známych. Ženatí pastieri mali veľké problémy s presviedčaním svojich žien o nevyhnutnosti blúdiť krajom s ovcami. Láska si vyžaduje byť s milovanou osobou.
Nasledujúci deň to všetko povedal Fátime.
- Púšť si odvádza našich mužov a nie vždy ich vracia späť, - odvetila mu. - Už sme si na to zvykli. A oni naďalej žijú v oblakoch, ktoré neprinášajú dážď, vo zvieratách, ukrývajúcich sa medzi kameňmi, vo vode, čo štedro prýšti zo zeme. Stanú sa súčasťou všetkého, stanú sa Dušou sveta.
Niektorí sa vrátia a vtedy sú všetky ostatné ženy šťastné, pretože aj muži, na ktorých ony čakajú, sa môžu jedného dňa vrátiť. Predtým som sa dívala na tieto ženy a závidela im ich šťastie. Teraz aj ja budem mať na koho čakať.
Som ženou púšte a som na to hrdá. Chcem, aby môj muž kráčal slobodne, tak, ako vietor, ktorý presýpa duny. Aj ja chcem vidieť svojho muža v oblakoch, vo zvieratách, vo vode.
